reklama

Darček z Zurrichu (poviedka o nevere)

„Čo keby sme išli do Benátok?“ začul Tomáš v telefóne, hneď ako zdvihol slúchadlo. Včera sa dohodli, že spolu niekam vypadnú - zaslúžia si aspoň malý romantický citybreakový víkend. Kam, už riešiť nestihli, ako väčšinou sa to zvrhlo na rýchly a vášnivý sex.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

„Benátky nie, tam je veľa turistov, aj Slovákov. Čo keď tam niekoho stretneme? Poďme radšej na nejaké menej frekventované miesto, napríklad, no čo ja viem, Andora?“ namietol Tomáš.

„A čo by sme tam asi tak tri dni robili??? A nelieta tam nízkonákladovka.“

„No a? Ale budeme tam slobodní, nebudeme musieť číhať po okolí, či nás niekto neuvidí, ako sa držíme za ruky. A za takú slobodu si ja rád priplatím. Zlatko, veď ani jeden z nás nie je odkázaný na nízkonákladovky! „

 „Máš pravdu. Ale nie Andora, to ma neoslovilo. Straťme sa vo víre nejakého veľkomesta, alebo aspoň poloveľkomesta. Navrhujem teda Zurrich, tam majú aj čokoládu.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Platí. Vybav to prosím. Ja som ok budúci víkend, doma som už avizoval, že plánované štvrtkové rokovačky v Karlových Varoch sa pravdepodobne natiahnu na celý víkend, takže vo štvrtok večer môžeme letieť. Ale z Prahy, nezabudni.“  

„Super. Maj sa.“ Zaznela odpoveď a zložili slúchadlá.

Týždeň do výletu strávil Tomáš štandartne. Víkend s rodinou na chate ako kompenzácia za ten ďalší, ktorý strávi „pracovne v Karlových Varoch“ bol pokojný a slnečný. S deťmi behal po lese, večer grilovali, manželka bola vysmiata a uvolnená, v sobotu ako vždy sexovali, v nedeľu dopoludnia pozerali s deťmi rozprávky. Presne tak si Tomáš predstavoval rodinnú pohodu. Nasledoval pondelok a až do stredy nebol ničím výnimočný – bežný stres a ranné zápchy. Keď sa však vo štvrtok ráno zobudil zacítil to známe šteklenie v bruchu. Tešil sa. Ako malý chlapec. Tento pocit ho ovládal až do 12,00, dokonca musel zrušiť poradu s teamom, keďže nevedel zakryť ten prihlúply pripečený výraz na tvári. A tak len sedel v kancelárii a googlil reštaurácie, bary a kluby v Zurrichu. Keď sadal poobede do auta mal hlavu plnú predstáv, kde a čo všetko bude najbližšie robiť. Samozrejme ani jedna by neprešla cenzúrou...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na letisku v Prahe sa zvítali, akoby sa nevideli už sto rokov. Nepadli síce pusy, prostredie bolo stále veľmi nebezpečné, ich objatie bolo však aj tak prisilné na priateľov a pridlhé na kolegov.

Z Zurrichu veľa nevideli. Prvýkrát opustili hotelovú izbu v piatok večer, keď im došli zásoby hotelového minibaru a po tretí raz už hotelovú službu odmietli volať. Ruka v ruke kráčali mestom, obaja mali úsmev na perách a štastie v očiach. Pohľady okoloidúcich si nevšímali, cítili sa voľne a presne tak, ako sa vždy cítiť chceli ale nemohli. V Bratislave nie. Vlastne nikde na Slovensku. Pri tretej fľaši vína Tomáš sklopil zrak a zamrmlal „Ľúbim ťa“. Po prvýkrát niekomu inému ako vlastnej manželke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Aj ja ťa ľúbim.“ dostal pohotovú odpoveď. „Veľmi. Od prvého momentu. A veľmi po tebe túžim.“

„Tak serme na dezert! Na izbe Ti ponúknem lepší.“ vyhŕklo z Tomáša a úprimne sa zasmial vlastnej nadržanosti. Zaplatil a v objatí odkráčali späť na izbu. V rovnakom objatí strávili aj noc aj ďalší deň a nebyť malej prestávky, kedy Tomáš vybehol von kúpiť Starbucks, croassanty a víno určite by vytvorili rekord v počte spoločných orgazmov za hodinu. Tá pauza im pokazila hodinový priemer – klesol na 3.

V sobotu v noci konečne využili Tomášovo štvrtkové browsovanie a zašli do nejakého klubu.

Zabavili sa - mal uvolnenú atmosféru a vekový priemer nad 30, dokonca tam stretli aj jeden lesbický pár zo Slovenska, s ktorým sa dali do reči a ktorý ich ubezpečil, že žiadnych iných Slovákov tu nevideli. Boli to právničky, ktoré cestovali po Európe a hľadali, kde sa usadiť. Už dva roky a v Zurichu žili práve 6 mesiacov. Na ďalší deň im urobili exkurziu mestom, odporučili Tomášovi, kde kúpiť najlepšie spodné prádlo pre manželku, dokonca ich o jednej hodili na letisko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Musíme si to zopakovať“. Povedal Tomáš, keď v Prahe nasadali do svojich áut.

„To vieš, že áno. Čoskoro“ spolu s odpoveďou dostal aj poriadnu rozlúčkovú pusu. „Neprestaneme, kým neodskúšame všetky hotely všetkých miest Európy, a potom sveta“.

Ako Tomáš pozeral za odchádzajúcim autom, zazvonil mu mobil.

„Áno, zlatko, som na ceste. Dobre, pôjdem opatrne, o pár hodín som doma. A mám pre teba prekvapko!“ .

Zložil. Sadol do auta a ešte predtým ako v hlave prepol gombík z „milenec“ na „manžel“ si poslednýkrát vybavil scénu predchádzajúceho dňa: hotelová izba, posteľ, on a Michal nahí...

Marina Fintorova

Marina Fintorova

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

tvrdohlavo naivná, drzo samostatná, medovo štipľavá, spontánne zodpovedná a nezodpovedne spontánna. A ešte veľa ďalšieho ale rada nedopovedám do konca. Zoznam autorových rubrík:  ÚvahyReálne výmyslyPoviedky o neverePokusy o rýmovačkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu