Ako ho len nazvať?
Ten film, čo mi beží v hlave
Už pár dní, či týždňov.
Mesiac.
Zavriem oči – je tam stále...
Otvorím ich, v mojom kine hrajú iba jeden film.
Každým žmurknutím
Sa dej posúva ďalej, inam,
mení žáner...
Dokonca aj farbu pozadia –
Už bol aj modrý.
Ako moje oči, či Radičovej banner.
Vedľajších postáv nie je mnoho.
Dvoch hlavných hercov si zvolil čas,
Mlčia. Ich slová však počuť očami -
Majú taký oranžovo-hnedý hlas.
Niečo medzi slnkom nad Dunajom a čokoládou.
Včera sa v duši hlasno smiali,
A hovorili o vtákoch,
keď spolu zdolávali Everest.
Potom sa prechádzali v oblakoch
Boli však šmykľavé, neudržali sa, spadli.
Dnes ten film znovu zmenil farbu.
Je skôr čierny, až do zelena.
Tí dvaja sedia,
A pozerajú na kolená.
Nemajú ich však obité. Rozbili si srdce.