Marina Fintorova
Pravda o zebre III - o nieco neskor
Moja pauza netrvala tyždeň ale tri. Prvý potrebovala duša, ďalšie dva telo, aby sa s tým všetkým vyrovnalo. A aby bolo z môjho pohľadu konečne použiteľné na „nový život“.
tvrdohlavo naivná, drzo samostatná, medovo štipľavá, spontánne zodpovedná a nezodpovedne spontánna. A ešte veľa ďalšieho ale rada nedopovedám do konca. Zoznam autorových rubrík: Úvahy, Reálne výmysly, Poviedky o nevere, Pokusy o rýmovačky, Súkromné, Nezaradené
Moja pauza netrvala tyždeň ale tri. Prvý potrebovala duša, ďalšie dva telo, aby sa s tým všetkým vyrovnalo. A aby bolo z môjho pohľadu konečne použiteľné na „nový život“.
Pondelok. Vynechám. Úrad práce, na radu som sa dostala práve, keď tá „milá“ pani vycapila tabuľku Zatvorené – obed, cestou domov dážď, blato, depka... nezačala som dobre. Od utorka ale už príde konečne ten biely pruh! Nikdy som síce nemala tú česť skúmať onen nešťastný zebrin otvor takto zblízka, či vlastne zvnútra ale som presvedčená, že nemôže ísť o nič veľké, maximálne tak na jeden deň. Áno. Viem to.
Fuuuuu, to bol náročný večer. Rýchly a intenzívny.
Pondelok. Štandartne meškám do práce a ako vždy sa spolieham, že si to nik nevšimne. Ako vždy, všimol. A áno, opäť môj šéf... Po spovedi mučeníka a ešte stále so psími očami, nad ktorými by sa zľutoval hádam aj najväčší nepriateľ štvornohých kamarátov sa plížim ku kávovaru - v pondelok mi systém začína bootovať najskôr tak po druhej káve, čo väčšinou znamenalo aspoň polovičný reštart v čase začiatku celofiremnej pondelkovej porady. Káva však došla a absenciu elektrického náboja medzi mojími smutnými pondelkovými neurónmi si teda všimol celý top management.